Hľadaný výraz: Gn 18,20-19,26, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 2
| 20 Tu riekol Hospodin: Pretože je veľká ponosa na Sodomu a Gomoru a ich hriech je veľmi ťažký, 21 zostúpim a uvidím, či všetci konali tak, ako znie ponosa, ktorá došla ku mne. Ak nie, dozviem sa. 22 Nato sa mužovia pobrali odtiaľ a i šli do Sodomy; Abrahám však stál ešte pred Hospodinom. 23 I pristúpil Abrahám a povedal: Či zahubíš s bezbožným aj spravodlivého? 24 Možno bude v meste päťdesiat spravodlivých; či ich zahubíš a neodpustíš miestu pre päťdesiat spravodlivých, ktorí sú v ňom? 25 Vystríhaj sa konať tak, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivých. Potom by spravodlivý pochodil ako bezbožný. Vystríhaj sa toho! Či by ten, čo súdi celú zem, nemal konať spravodlivo? 26 I riekol Hospodin: Ak v Sodome, v obvode mesta nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému tomu miestu. 27 Abrahám odpovedal: Hľa, odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom, i keď som len prach a popol. 28 Možno bude spravodlivých o päť menej ako päťdesiat; či pre tých piatich zahubíš celé mesto? I riekol: Nezahubím, ak tam nájdem štyridsaťpäť. 29 On mu však hovoril ďalej: Možno sa ich tam nájde štyridsať. I riekol: Kvôli štyridsiatim to neurobím. 30 A povedal: Nech môj Pán nevzbĺkne hnevom, ak budem ešte hovoriť: Možno sa ich tam nájde tridsať. On však na to riekol: Neurobím to, ak tam nájdem tridsiatich. 31 Potom povedal: Hľa odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom. Možno sa ich tam nájde dvadsať. I riekol: Ani kvôli dvadsiatim nezahubím. 32 A hovoril ďalej: Nech môj Pán nevzbĺkne hnevom, ak budem ešte raz hovoriť: Možno sa ich tam nájde desať. A On riekol: Ani kvôli desiatim nezahubím. 33 Keď s Abrahámom dohovoril, Hospodin odišiel a Abrahám sa vrátil na miesto svojho pobytu. |
| 1 Keď dvaja anjeli prišli večer do Sodomy, Lót sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lót uzrel, vstal a šiel im v ústrety; poklonil sa tvárou k zemi 2 a povedal: Prosím vás, páni moji, uchýľte sa do domu svojho služobníka a prenocujte tam; umyte si nohy a včas ráno pôjdete svojou cestou. Oni však riekli: Nie, prenocujeme vonku. 3 Keď však na nich naliehal, uchýlili sa k nemu, vošli do jeho domu a on im vystrojil hostinu; napiekol nekvasených chlebov a najedli sa. 4 Ešte si však ani nepolíhali, keď mužovia mesta, totiž Sodomy, od chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom. 5 Zavolali na Lóta a povedali: Kde sú mužovia, ktorí tejto noci vošli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme ich poznali. 6 Nato vyšiel k nim Lót do brány, dvere za sebou zavrel 7 a povedal: Bratia moji, nože nerobte nič zlého. 8 Ajhľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznali muža, vyvediem vám ich a urobte s nimi, ako sa vám páči; len týmto mužom nerobte nič, lebo vošli do tône môjho prístrešia. 9 Tí však zvolali: Ber sa preč! a dodali: Sám prišiel sem bývať ako cudzinec, a chcel by súdiť. Teraz tebe spravíme horšie ako im. A veľmi dorážali na muža Lóta a tisli sa bližšie, aby vylámali dvere. 10 Vtedy mužovia načiahli ruky, vtiahli Lóta k sebe do domu a zavreli dvere, 11 ale mužov, ktorí boli pri vchode do domu, malých i veľkých, ranili slepotou, takže nemohli nájsť vchod. 12 Potom mužovia povedali: Koho tu ešte máš: zaťa, synov, dcéry? Kohokoľvek máš v meste, vyveď ho z tohto miesta, 13 lebo zničíme toto miesto, pretože je naň priveľká ponosa pred Hospodinom a Hospodin nás poslal zničiť ho. 14 Vtedy Lót vyšiel, hovoril so svojimi zaťmi, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a povedal: Vstaňte, vyjdite z tohto miesta, lebo Hospodin zničí mesto. Ale jeho zaťom sa zdalo, že žartuje. 15 Keď vyšla ranná zora, anjeli naliehali na Lóta a vraveli: Vstaň, vezmi ženu a obe dcéry, ktoré sú tu, aby si nezahynul pre vinu mesta. 16 Ale on váhal; vtedy mužovia chytili za ruku jeho i jeho ženu a obe jeho dcéry, lebo Hospodin ho chcel ušetriť. Vyviedli ho a nechali za mestom. 17 Keď ich viedli, anjel riekol: Zachráň sa, ide ti o život! Neobzeraj sa a nezastavuj sa v Okolí jordánskom, uteč na pohorie, aby si nezahynul. 18 Ale Lót im odpovedal: Ach nie, Pane! 19 Ajhľa, tvoj služobník našiel priazeň v tvojich očiach, a veľká je tvoja milosť, ktorú si mi preukázal, keď si ma zachoval nažive. Ale na pohorie nevládzem ujsť. Mohla by ma dostihnúť pohroma. A ja by som zomrel. 20 Tu hľa, je blízke mesto, tam by som mohol ujsť; je malé. Tam sa chcem zachrániť. Vskutku je malé; tak by som ostal nažive. 21 Vtedy mu riekol: Hľa, i v tejto veci beriem ohľad na teba a nezničím mesto, o ktorom si hovoril. 22 Rýchlo tam uteč, lebo kým tam nedôjdeš, nemôžem nič urobiť. Preto sa to mesto menuje Cóar. 23 Slnko práve vyšlo nad zemou, keď Lót došiel do Cóaru. 24 Vtedy Hospodin spustil na Sodomu a Gomoru sírový a ohnivý dážď z neba 25 a zničil tie mestá, celé Okolie, aj všetkých obyvateľov miest, aj poľné rastlinstvo. 26 Keď sa jeho žena obzrela, premenila sa na soľný stĺp. |
